V ZAJATÍ LESA
O knize
„Les nie je sklad. Les má svojho pána. A keď si vezmeš viac, než ti patrí, niekto si to všimne.“
Pred šiestimi rokmi zmizol Milan spolu so svojím výskumným tímom v odľahlej oblasti Sibíri. Rozsiahle pátranie neprinieslo jedinú stopu a po rokoch bol prípad uzavretý. Jeho brat Vladimír sa však so stratou nikdy nezmieril. Keď sa objaví niečo, čo spochybní všetko, čo o Milanovom zmiznutí doteraz vedel, vydáva sa spolu s priateľmi na Sibír. Do miest, kde sa za hranicou civilizácie rozprestiera nekonečná tajga. Do lesa, pred ktorým ich miestni varujú. Pretože niektoré miesta ukrývajú tajomstvá, ktoré mali zostať navždy pochované.
Ukázka
Nad hlavou mu zacengal zvonček, keď otvoril dvere a vychádzal z obchodu čerpacej stanice von. Na chvíľu zastal, z vrecka vesty si vytiahol krabičku cigariet značky Prima, vybral jednu zošúverenú cigaretu a aj napriek vetru sa mu ju podarilo ihneď pripáliť. Benzínový zapaľovač, na ktorom sa vynímal vygravírovaný jeleň, spolu s krabičkou od cigariet vrátil späť do predného vrecka vesty s lesnou kamuflážou. Vydýchol oblak dymu, ktorý vietor v momente odvial vysoko nad jeho hlavu. Poobzeral sa po okolí a vykročil ku svojej Lade Niva olivovej farby, kde naňho na mieste spolujazdca už čakal jeho brat Vitalij. Dnes svoj terénny van, červenú UAZ Buchanku nechal doma. Nepotreboval veľké auto. „No daváj, Alexej, poď! Čakám tu už aspoň desať minút a nemám čo fajčiť,“ zahundral Vitalij, keď do navigácie začal zadávať destináciu. „Počkaj chvíľu, dofajčím. Tu máš jednu a nepíš tam nič. Dnes pôjdeme na iné miesto,“ povedal Alexej, podávajúc cigaretu bratovi. „Prečo inam? Bľjaď! Došiel mi oheň. Podaj mi aj zapaľovač.“ „Fajčiť budeš už sám?“ spýtal sa Alexej zamračene a zapaľovač s jeleňom hodil po bratovi. Ohorok z cigarety odšprngol za auto, pričom ho vôbec netrápilo, že je na čerpacej stanici a sadol si za volant vedľa brata. „Nemohol si ho hodiť do koša? Zbytočne na nás upozorňuješ. Pozri koľko tu je kamier. A kam to teda vlastne ideme?“ „Neboj, tu nikto kamery nesleduje. Dnes pôjdeme na úpätie Korolenka. Musíme zmeniť revír,“ odpovedal Alexej bratovi, keď naštartoval Nivu, ktorá chytila hneď na prvýkrát. „Veď to je cez osemdesiat kilometrov a autom moc blízko nezájdeme. Budeme sa trepať s tými pascami cez divokú tajgu!“ zasipel Vitalij. „Ale konečne niečo ulovíme. Auto necháme v osade Vesseniy, ktorá je už roky opustená a ďalej sa prejdeme. Neboj brat môj, dobre bude.“ Z pumpy dal Alexej smerovku doprava a z mesta Bodaybo sa vydali na severovýchod.