Nemožno pokoriť

Abel to v hĺbke duše vlastne odjakživa vedel, už ako malý chlapec tušil, že aj on sa stane drazmatom, azda ani nie tak z vlastného popudu, ale najmä preto, že si taký osud vysníval pre seba Lakner. Najlepší z jeho priateľov, ten sebaistý a nebojácny, čo s takou samozrejmosťou viedol ich starú partu, a pre Abela bol odjakživa ako starší brat. A keď potom Lakner zmizol z rodného Jolanahu, Abel mu to ani nemohol zazlievať, lebo sám ešte nedospel do veku, kedy by sa smel pripojiť k rebelom.

Bolo darom aj prekliatím, že ľud Zarysie okúsil opojných osemnásť rokov samovlády, po tom ako sa poddaní vo vojne dvoch kráľovstiev, postavili na stranu nepriateľa a ten si po poslednom výstrele ani nečinil nárok na ich územie. Tak sa Zarysia vymanila z podrúčia Rhewarnalskej monarchie a vstúpila do obdobia hrdej svojstojnosti. Nemalo to trvať večne, spása mala byť len dočasná, no stačilo málo, aby ľud privykol slobodným pomerom, a keď rhewarnalská nadvláda opäť zatienila ich životy, pozostatky zlomeného odporu sa pozviechali zo zeme a odboj na seba vzal novú podobu, skrytú a organizovanú, a tá aj po štyroch desaťročiach stále prežívala a konala a neumožnila vykorisťovateľom pokojné spočinutie v okupovanej krajine. Neskôr, keď už bol Abel dospelým mužom a zaprisahaným členom Drazmatu, márne si lámal hlavu, či by Rhewarnalská monarchia tak urputne držala v pazúroch nepoddajný zarysianský ľud, keby územie ich vlasti nesiahalo až k pobrežiu. Hornatosť Zarysie mala na svedomí riedkosť osídlenia a tým činila rozľahlú krajinu neuspokojivou korisťou, lenže južný pás rovín akoby chcel tie nedostatky vyvážiť, núkal žirnosť pôdy aj čulý ruch prístavísk a pretože bol prístup k Juleanskému moru kľúčový pre obchod, tá skutočnosť akoby spečaťovala osud Zarysie.

Uplynulo už jedenásť rokov, odkedy sa Lakner vrátil do Jolanahu, aby Abela odviedol so sebou a otvoril mu dvere do spoločenstva. Byť drazmatom, znamenalo pre Abela viac než mnoho, znamenalo pre neho všetko, drazmatstvo mu bolo životným poslaním a príslušnosť k spoločenstvu chápal ako údel utvárajúci jeho ľudskú podstatu. Preto nikdy nemal vo zvyku oddávať sa myšlienkam na iný život. Ako by mohol? Veď konať po boku svojich druhov, považoval za takmer posvätnú voľbu. Ale jediný zlomový stret s nepriateľom, zapríčinili náhly zánik jeho skupiny, z ktorej len hŕstka šťastlivcov vyviazla bez zjavnej ujmy. Abel bol jedným z nich, dokázal tú udalosť prežiť, ale stratil pritom Laknera, a do nových okolností precitol natoľko otrasený, akoby v ňom odumrelo poňatie zmyslu a smerovania.

V náhlom popude sa odpútal od navyknutého života a vydal sa na dlhú cestu domov, do strednej Zarysie, netušiac, akého prijatia sa mu dostane nielen v rodnom Jolanahu, ale najmä na usadlosti jeho rodiny. Uplynulo primnoho času, odkedy opustil rodné mestečko, a život, ktorý si namiesto toho zvolil, už sa priveľmi podpísal na jeho vnútornom usporiadaní. Akoby mu nadobro odňal podobnosť s tým mladíkom, ktorým kedysi bol. Preto sa sužuje otázkou, či návrat do Jolanahu je skutočne múdrym rozhodnutím. Či ešte do svojho starého sveta zapadne. Napriek pochybnostiam pokračuje v ceste, v nádeji že mu domov poskytne útechu, po ktorej prahne od toho dňa, kedy pri tragickom strete s oddielom modrých jazdcov, stratil najbližšieho priateľa. Lenže nemôže tušiť, že ani doma nič nezostalo po starom a v čase jeho neprítomnosti, nabrali udalosti nečakaný spád.

Obálka: Iva Janik (maľba "A Man and His Faith")