Čriepky dúhy-Zuzana Obst

O knize

Nechajte sa vtiahnuuť do deja pokračovania zasnenej dúhy

Ukázka

Kapitola 2 – Črep Dážď pokračoval celú noc. Karin sedela pri okne a sledovala kvapky, ktoré stekali po skle. Každá z nich vytvárala vlastnú cestu. Niektoré sa spojili s inými a pokračovali spolu, ďalšie sa stratili niekde na okraji rámu. Karin mala pocit, že presne tak vyzerá aj jej život. Dve cesty sa kedysi spojili. Jej a Matteova. A teraz sa pred nimi objavovala ďalšia cesta. Neznáma. Nebezpečná. Možno úplne nemožná. Na stole ležal druhý krištáľový črep. Karin sa naň nedokázala prestať pozerať. Bol malý, sotva veľký ako necht na palci. Na prvý pohľad vyzeral ako obyčajný kúsok skla. Ale obyčajný nebol. Prvýkrát, keď sa ho dotkla, videla Mattea. Videla inú Leu. Videla obrovskú kupolu. A teraz videla samu seba. V laboratóriu, ktoré nepoznala. Medzi desiatkami modrých ruží. Najdesivejšie však nebolo to, čo videla. Najdesivejšie bolo, že obraz v črepe pôsobil ako spomienka. Nie ako sen. Karin mala pocit, že tam už niekedy bola. A možno práve preto ju to tak desilo. „Nemala by si na to pozerať.“ Matteov hlas ju vytrhol z myšlienok. Otočila sa. Stál vo dverách kuchyne. V rukách držal dve šálky kávy. Jednu položil pred ňu. „Bez cukru.“ Karin sa pousmiala. „Ďakujem.“ Matteo si sadol oproti nej. Chvíľu mlčal. Potom sa pozrel na črep.